*2 týždne po pohrebe*
Sedela som s Tomom u nás na záhradnej hojdačke. Bolo niečo okolo desiatej večer...
Hlavu som mala položenú na Tomových nohách a držala som ho za ruku.
Ja: "Vieš o tom, že......vlastne doteraz nevieme prečo zomrela?" pošepkala som a sťažka som prehltla slzy.
Tom: "Už to ani nezistíme.....zrejme to tak malo byť...." pohladil ma po tvári.
Ja: "Ja viem ale.....chýba mi......veľmi...." pošepkala som a po tvári mi už začali stekať slzy. Posadila som sa a Tom ma objal.
Tom: "Neplač.....ver, že chýba aj mne......." pošepkal a pobozkal ma. Zotrela som si slzy z tváre no zbytočne lebo za nimi nasledovali ďalšie a ďalšie.
Ja: "Ale vieš...." vzdychla som si. "Keby som sa s ňou mohla rozlúčiť....mohla som byť ešte s ňou...." vzlykala som. Tom si ma k sebe pevne privinul a vtisol mi bozk do vlasov.
Tom: "Neplač......určite by nechcela aby si plakala a aby si sa trápila. Bolí to, ale to zvládneš! Budem stále s tebou a zvládneš to......Spolu to zvládneme...."
Ja: "Ja viem..."
Tom zmĺkol a odtiahol sa odo mňa.
Tom: "Vieš.....už dávnejšie som sa rozprával s tvojou mamou o jednej veci a ona súhlasila.....len.....či budeš súhlasiť aj ty...." povedal a hral sa s mojimi rukami. Nechápala som. Vôbec som nemala šajnu na čo naráža.
Tom: "Nell..." pozrel do zeme a potom sa mi zadíval do očí.
Tom: "No.....vezmeš si ma?" povedal a s otázkou v očiach sa na mňa díval. Len som naňho nemo zízala.
Tom: "Viem, nie je to práve najvhodnejšia chvíľa, keďže len nedávno mala tvoja mama pohreb...no ona to tak chcela. Chcela aby som ti to povedal na jej narodeniny a to je dnes......takže chceš?" pozrel na mňa. Bola som totálne zaskočená a jediné čo som dokázala bolo usmievať sa naňho.
Tom: "Nell...."
Po tvári mi stiekla slza a so stisnutými perami som prikývla. Tom sa rozžiaril ako slniečko.
Tom: "Fakt?"
Ja: "Mhm.....chcem...." pošepkala som a usmiala som sa.
Tom: "Si si vedomá toho, že som ten najšťastnejší človek na svete??" spýtal sa šťastne a pohladil ma po tvári.
Rozosmiala som sa.
Ja: "A k tomu aj jeden úžasný človiečik ktorého milujem!" usmiala som sa a pobozkala som ho.
Tom: "Ty si môj anjelik! Môj strážny anjelik, ktorý ma naučil milovať!" pošepkal a pobozkal ma...
DAS ENDE :)