na Blog.cz

Sedela som s Tomom u nás na záhradnej hojdačke. Bolo niečo okolo desiatej večer...

Hlavu som mala položenú na Tomových nohách a držala som ho za ruku.

Ja: "Vieš o tom, že......vlastne doteraz nevieme prečo zomrela?" pošepkala som a sťažka som prehltla slzy.

Tom: "Už to ani nezistíme.....zrejme to tak malo byť...." pohladil ma po tvári.

Ja: "Ja viem ale.....chýba mi......veľmi...." pošepkala som a po tvári mi už začali stekať slzy. Posadila som sa a Tom ma objal.

Tom: "Neplač.....ver, že chýba aj mne......." pošepkal a pobozkal ma. Zotrela som si slzy z tváre no zbytočne lebo za nimi nasledovali ďalšie a ďalšie.

Ja: "Ale vieš...." vzdychla som si. "Keby som sa s ňou mohla rozlúčiť....mohla som byť ešte s ňou...." vzlykala som. Tom si ma k sebe pevne privinul a vtisol mi bozk do vlasov.

Tom: "Neplač......určite by nechcela aby si plakala a aby si sa trápila. Bolí to, ale to zvládneš! Budem stále s tebou a zvládneš to......Spolu to zvládneme...."

Ja: "Ja viem..."

Okolo dvanástej sme sa vybrali do nemocnice. Keď sme tam prišli, práve pri nej boli Stela a Bill.

Bill: "Ahoj!" objal ma.

Ja: "Čau..."

Tom: "Ako je na tom?"

Bill: "Stále rovnako..."

Stela: "Prečo sa to muselo stať práve jej??"

Nemohla som sa dívať na to, ako sa Stela ničí.

Ja: "Nechcete kávu?"

Bill: "Zišla by sa! A hlavne pre Stelu! Celú noc nespala...."

Ja: "Okej. Hneď som späť..."

Tom: "Idem s Tebou!"

Doktor: "Ale len po jednom. Najviac po dvoch...." povedal a potom šiel preč.

Tom: "Nell, choď so Stelou...."

Ja: "Ale..."

Tom: "Choď! Počkám ťa..." pobozkal ma. Chytila som Stelu za ruku a spolu sme vošli do izby.

Stela: "Bože...." pošepkala keď sme vošli dnu. Mama bola ponapájaná na tisíc prístrojov, ktoré neustále pípali a z každej strany jej trčala nejaká hadička. Mala obviazanú hlavu a bola poriadne doráňaná.

Pristúpili sme k posteli.

Ja: "Ja som to vedela......" pošepkala som a chytila som ju za ruku.......

Simone, Bill a Stelča potom odišli. Tom chcel aby som išla domov aj ja, no ja som odmietla. Nehnem sa od nej ani na krok. Tom teda prehovoril doktora aby sme tam mohli ostať. Nakoniec sa mu to podarilo...

Sedeli sme s Tomom pri posteli. Držala som mamu za ruku.

Ja: "Ja som ti to hovorila...."

Tom: "Nell ona sa uzdraví uvidíš!"

Ja: "Presne toto sa mi snívalo. A ONA umrela....."

Tom: "Lenže ona žije a bude žiť! Musíš veriť, že sa uzdraví!"

Tom: "Ľahni si a pokús sa zaspať! Budem pri Tebe....." pobozkal ma na čelo. Ľahla som si a Tom ku mne. Objal ma a pevne ma držal pri sebe.

Tom: "Dobrú láska...." pobozkal ma. Oprela som sa oňho a pokúšala som sa zaspať, čo sa mi aj po dosť dlhej dobe podarilo...

Od toho dňa sa mi už nič podobné nesnívalo, čiže som na to zabudla, no vždy som šla spať s takým divným pocitom. Tom celý týždeň vymýšľal čo budeme robiť na Silvestra, keď sa s Billom konečne dohodli, že pôjdeme na lyžovačku x)

So Stelčou sme súhlasili a tak sme sa o ničom inom nebavili, len o tom čo budeme robiť a ako sa zabavíme. Deň pred, to bolo 30. Decembra sme boli všetci vonku. Doma sme sa nudili, mama šla k babke a tak sme sa guľovali jak malé deti.

Tom sa mi práve chystal strčiť snehovú guľu za krk, keď mu začal vyzváňať mobil. Uškrnula som sa naňho, lebo som sa vyhla "brutálnemu" napadnutiu.

Tom: ".....vonku.....hej obidve....Čo? Ale......bože a kde? Fajn! Hneď prídeme!" povedal rozrušene a zložil.

Bill: "Niečo sa stalo?" vystrašene naňho pozrel.

Tom totálne zbelel a vyzeral akoby mal každú chvíľu skolabovať.

Ja: "Kocúrik žiješ?" uškrnula som sa naňho.

Tom: "Vaša mama je v nemocnici......" vydýchol a ja som v tej chvíli totálne zmeravela.

Ja/ Stela: "Čo??"

Tom: "Vraj....vraj mala haváriu a je v nemocnici! Volala mi mama! Máme prísť za ňou...ona tam už je..."

Bill: "Vieš kde to je?" pýtal sa, keď sme sa ponáhľali k autám. Tom prikývol a odomkol auto. Hneď som sa posadila dopredu. Stela šla s Billom. Vyrazili sme.

Ja: "Bolelo to....veľmi...."

Tom: "Ja viem! Bohužiaľ, aj ja mám srdce...."

Ja: "Prestááň...." zasmiala som sa a šťuchla som ho do hrude. Tom sa zasmiala a pobozkal ma. Znova som ho silno objala a oprela som si hlavu o jeho hruď. Zavrela som oči a pritúlila som sa k nemu. Tom ma nežne objal a hladil ma po chrbte, pričom mi do ucha šepkal ako veľmi ma ľúbi......xP

Po dosť dlhej dobe sme sa zdvihli a posadila som sa na Tomovu posteľ. Čupol si predo mňa a vzal moje ruky do tých svojich a preplietal svoje prsty pomedzi moje. S úsmevom na perách som sa naňho pozrela, keď mi pohľad padol na obe retiazky, ktoré mal na krku. Prešla som po nich rukou.

Ja: "Nechcela som....." pošepkala som. Tom ma pobozkal a potom si s úsmevom odopol retiazku so svojim menom.

Tom: "Chceš ju?" Mlčky som prikývla. Otočila som sa k nemu chrbtom a nadvihla som si vlasy. Tom mi pripol retiazku a pobozkal ma na krk.

Tom: "Ľúbim Ťa!" Otočila som sa k nemu a usmiala som sa.

Ja: "Mám povolenie ostať tu cez noc s tebou?" usmiala som sa a pohladila som ho po tvári.

Tom: "Ty vždy!" pobozkal ma...

Tom mi požičal jedno s tých jeho XXL tričiek a ľahla som si k nemu.

Zazvonila som a po chvíli mi otvoril Bill.

Bill: "Nell? A- ahoj....potrebuješ niečo?"

Ja: "Hej! Je Kaulitz doma?"

Bill: "Osobne k tvojím službám!"

Ja: "Starší!" zavrčala som.

Bill: "Hore v izbe! Môžeš ísť za ním!"

Ja: "Nie! Ja za ním musím ísť!" zavrčala som. Vošla som dnu, vyzula som sa a šla som hore. Na schodoch ma však Bill zastavil.

Bill: "Ty si opitá??" s úsmevom na mňa pozrel.

Ja: "Ešte len budem opitá!" zavrčala som, vytrhla som sa z jeho zovretia a vpálila som k Tomovi do izby. Ležal na posteli a čumel do stropu. Keď som vošla dnu, strhol sa a pozrel na mňa. Z hlboka som sa nadýchla aby som potlačila slzy. Tom ma chvíľu pozoroval, potom vstal a podišiel ku mne.

Tom: "Nellííí....." zašepkal a uslzeným pohľadom na mňa pozrel.

Ja: "Nevolaj ma tak!" zavrčala som.

Tom: "Fajn.....na čo si tu?"

Ja: "Okej! Už si mi stihol natrieskať kecy typu, že ma miluješ! Tiež si sa so mnou vyspal, čiže ti už stačí len jediné......"

Tom: "To neurobím a nikdy by som neurobil!" pokrútil hlavou.

Ja: "No ták! Do toho! Už ti stačí len to, aby si ma odkopol ako prašivého psa!"

Tom: "Prestaň...." objal ma.

Bil: "Len si potrebuje trošku vypiť.....chápem ju! Myslím, že keby som Toma doma nezamkol, zrejme by sa šiel opiť aj on! A domov by došiel buď na rozbitom aute alebo by ho rovno doviezli policajti!"

Ja: "Tom.....krista! To.....ja nedokážem pochopiť prečo jej a aj sebe tak ubližuje! V živote som ju v takom stave nevidela...."

Bill: "Buď si istá, že ani ja Toma.....sú ako totálne trosky! A to myslím doslova!"

Ja: "To je pravda...." prikývla som a pozrela som na Nell. Sledovala telku, plakala a popritom do seba liala alkohol.

Ja: "Bill! Povedz jej niečo...." povedala som zúfalo.

Bill: "Nie....Nech sa opije! Aspoň na to na chvíľu zabudne...."

Ja: "Nedokážem sa dívať na to ako sa ničí...." pošepkala som s plačom. Bill ma objal. Oprela som sa oňho a zavrela som oči.

Bill: "Neboj! Bude v poriadku.........ONI budú v poriadku! Musia!"